Casus belli

Pred piatimi rokmi som sa rozhodol zmeniť životný štýl. Po viac ako štyroch desaťročiach každodennej práce som si povedal, že sa budem venovať tomu, na čo mi predtým nezostával čas: písaniu. Požiadal som o predčasný dôchodok. Bol som prekvapený, že všetko, čo som vykonal v dospelosti sa zachovalo na úradoch. Aj moja brigáda v oceliarni, dlhé, úmorné štúdium na univerzite, základná vojenská služba, rozsiahla novinárčina, práca poradcu ministra, hovorcu, riadenie príspevkovej organizácie.

Dve desaťročia som sa živil sám, v rodinnom kníhkupectve, ktoré žije aj po mojom odchode. Za toto obdobie sme „vyrobili“ nášmu štátu milióny korún a neskôr státisíce euro na daniach. Nikdy sme neporušili ani zákony, ani predpisy, vždy sme platili včas a podľa zákona.

Môj prvý dôchodok bol tesne pod priemerom a rástol po pár eurách ročne, ale nikdy nedosiahol priemernú hodnotu. Naučil som sa žiť ako väčšina „kolegov!: podľa príjmov a nenechať sa nalákať na „výhodné“ pôžičky.

Písanie mi celkom ide, vydal som už päť románov a teraz, pred sviatkami šiesty. Z každej finančnej odmeny za túto prácu odvádzam podľa zákona. Sú to oveľa menšie sumy ako predtým, ale kto si nevie vážiť málo, hovorí porekadlo, nezaslúži si veľa.

Nikdy som nebol šporovlivý typ, ale nechal som sa nahovoriť na 2. pilier. Keď sa na jar aj naša finančná situácia zhoršovala, potešil som sa sume, ktorú som za štvrť storočia nasporil. Aké však bolo moje prekvapenie, keď mi v životnej poisťovni povedali, že mám príliš nízky dôchodok, aby som si mohol vybrať celú sumu. Štát ma prinútil väčšiu časť odovzdať inej poisťovni, ktorá mi ju bude vyplácať po malej čiastke po celé roky. Samozrejme je reč o poisťovni s cudzím kapitálom.

Na konci roku mi vždy prišla slušná suma, vianočný príspevok. A keď sa nedávno ozvali niektorí politici, že nám štát venuje 13. dôchodok, mal som dobrý pocit. Ani nie tak kvôli peniazom. Naivne som si pomyslel, že žijem v krajine, v ktorej si vážime šedé vlasy. Ale dlho mi to netrvalo. Prvé reči nových politikov o tom, že to bol len predvolebný ťah, populizmus predchádzajúcej vlády, ma rýchlo vytriezveli. Nebolo ťažké pochopiť, že nová vláda hľadá peniaze tam, kde sa dajú ľahko zhabať. Ale to ešte nebol koniec (staro)novým trikom. Na určenie sumy 13. dôchodku okrem iného započítali aj to moje sporenie z 2. piliera. Takže som uvidel na mojom účte oveľa menej. Dokonca menej ako som dostával v rámci vianočného príspevku.

Kedysi som videl pred parlamentom stáť karavan s logom politickej strany, ktorá zostavila terajšiu vládu. Rozdávali v ňom tričká s nápisom, že vtedajší predseda vlády kradne. Alebo klame? Už si presne nepamätám. Čo na tom, veď ako hovorí porekadlo: Kto klame, ten kradne…